Som najstarší zo všetkých. Pravdepodobne v rovnakom veku ako skúšajúci. Jediný cudzinec, čo sa mi tu v anglicku často nestáva. A moje portfólio? Mohol som im čítať v očiach: "This is ILLUSTRATION not 'I'LL MAKE YOUR PORTRAIT FOR A FIVER' course."
Začal som sa usmievať. Vždy keď som nervózny, tak sa usmievam. Keďže šírka úsmevu je ekvivalentná nervozite, skôr sa vyškieram než usmievam.
Som na rade.
"Naozaj musím?" pýtam sa.
Nechápu môj humor. Nečudujem sa.
Červenám sa - prekliatie plavovlasých ľudí.
Zosmolím pár patetických viet a v duchu sa modlím aby im to stačilo. Neohúril som ich, ale aspoň som upustil od plánu B (WC). Začínam opať dýchať. Moja krv sa konečne začala nudiť v oblasti tváre a rozhodla sa prúdiť aj do ostatných častí mojho tela. Registrujem, že ostatní nie sú nadšení rozprávať o svojich výtvoroch o nič viac ako ja. Samozrejme až na toho machra, čo má pripravenú prezentáciu na laptope, takže nemusí kecnúť ani slovo.
Prvá časť sa končí. Konečne. Neverím, že to bolo iba dvadsať minút.
Druhá časť je rozhovor, našťastie už medzi šiestimi očami. Dufam, že ich presvedčím, že nie som úplný idiot.
Losujeme poradie. Idem Druhý. Cítim sa trochu previnilo, keďže ostatní musia cestovať ťažké hodiny domov a ja to mám pať minút autobusom. Ale poradie nemením. Ideme vonku na cigaretu. Stretávam kamošov zvedavých ako to šlo. Klamem, že všetko je v pohode. Nestojím o ľútosť. Vychutnávam si, že teraz sa cítia outsideri oni - moji pravdepodobní spolužiaci, keďže tu nepoznajú nikoho.
Čakám. Popíjam kávu s kamoškou. Chutí hrozne, hoci si nie som istý, či tú trpkú chuť v ústach má na svedomí káva. Som na rade.
Vkročím sebavedome dnu. Snažia sa mi vysvetliť, že pre mňa (žiadne umelecké vzdelanie, neznalosť potrebných softwérov..) by bolo vhodnejšie prihlasiť sa na tzv. 'year 0'(prípravka). S podráždeným tónom sa im snažím vysvetliť, že to je to na čo sa hlásim. Po opatovnom preskúmaní mojej prihlášky sa konečne rozumieme. O desať minút som vonku. Dobré znamenie? Pochybujem. 'Macher' predo mnou bol dnu dvadsať minút.
Trielim domov s bolehlavom a počiatočnou depresiou. Premýšľam ako prežijem ďalší rok pýtaním sa ľudí s umelým úsmevom na tvári: "Can I get you anything else? Coffees, deserts...?
Strasie ma.
O týždeň neskôr nájdem v schránke obálku. Odosielateľ: 'Atr Institute Bournemouth'
Dostal som Conditional offer (podmienečné prijatie)
Podmienka: 6.0 v IELTS
